Choď na obsah Choď na menu
 


Výstup na Javorový štít

5. 11. 2011

Obrázok

Na vrchole Javorového štítu sme sa cítili ako na streche mrakodrapu...

Moje úvahy vystúpiť na Javorový štít sa začali jedno nádherné októbrové popoludnie. Vtedy som z Priečneho sedla vybehol na Širokú vežu. Spolu s kamarátom Ondrejom a Ivošom sme potom kráčali po žltej značke dolu na Zbojnícku chatu. Na úrovni Sivých plies nás po pravej strane v diaľke upútala postava poskakujúca dolu suťoviskom pod Javorovým sedlom. Po detailnejšom pohľade som zistil, že popri človeku pobehuje malý pes. O chvíľu sa dvojica priblížila a s údivom sme konštatovali že ide o šarmantnú mladú dievčinu. Samozrejme sme sa prihovorili a na Zbojníčke sme ju pozvali na horca. Jednalo sa o poľskú študentku, ktorá nám vylíčila ako sa skoro ráno vybrala autom z Krakova do Tatier s úmyslom zdolať Javorový štít. Na Hrebienku sa k nej pridal malý psík, ktorý ju doprevádzal až na vrchol Javorového. Tam si vraj v kľude na vyhriatej skale pospal...

Tak si hovorím, keď na štít vybehne pes, zdolám ho i ja. Dlho som premýšľal, hľadal informácie na internete a v starých tatranských sprievdcoch...Tento október (2011) bolo mimoriadne krásne počasie babieho leta. Po dlhšom pôsobení sa mi podarilo na vec naformátovať kamaráta Stana a pridal sa k nám aj Bob. Stanovili sme si jasný cieľ-zdolať Javorový. Po chodníku so žltým značením sme sa zo Zbojníčky vybrali smerom na Priečne sedlo. Pod Malým Javorovým bolo trochu nebezpečne, lebo horolezci visiaci v stene uvoľňovali skaly ktoré miestami dopadali až na žltý chodník...Tesne za Sivým hrebeňom sme sa pokúšali nájsť neznačený chodníček, no netrafili sme ho. Tak sme sa po veľkých balvanoch prebili popri Sivých plesách tesne pod Javorové suťovisko. Trochu sme váhali kade stúpať. Lákalo nás Javorové sedlo. Nakoniec sme sa rozhodli liezť po okraji suťového kužeľa. Táto voľba sa neskôr ukázala ako dobrá, lebo hrebeň na ľavo od Javorového sedla je príliš ostrý a obsahuje veľmi nebezpečné úseky. Na vrchu suťoviska sme zneisteli. Svah sa nám zdal dosť strmý. Po opatrnej rekognoskácii terénu sme však pomaly nachádzali cestu a po pomerne exponovaných úsekoch sme sa dostali vyššie kde bolo trchu bezpečnejšie. Neskôr sme našli vyšliapanú cestičku vyznačenú skalnými mužíkmi a hore sme sa vyškriabali celkom pohodlne. Bob vystúpal len na koniec suťoviska, asi ho odradili strmé steny Malého javorového. Pôsobia fakt desivo. Sú tmavé a absolútne zvislé..Spolu so Stanom sme sa o chvíľu ocitli na vrchole. Eufória, endorfíny, vzrušenie a k tomu nádhrné výhľady. Jednoducho koktejl fantastických pocitov. Na vrchole je obrovská šikmá platňa, severnú stenu tvorí hrozivo strmá priepasť. Pojedli sme, pofotili a po chvílke meditovania sme sa vydali rovnakou cestou dole.      

 

Náhľad fotografií zo zložky Javorový štít

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.