Choď na obsah Choď na menu
 


Last flight to London Heathrow

30. 10. 2010
ObrázokLast train to London “-známy song od E.L.O.-mi od rána rezonoval v hlave. Divné, divné pocity na duši ma dnes (29. október 2010) od rána prenasledovali. Mal som tzv. „double sector“. To je letový deň, keď má pilot naplánované dva lety.
          Ráno sme spolu s kolegom Frantom Hladíkom leteli s A319 do Frankfurtu, popoludní sme mali Londýn Heathrow (LHR/EGLL). Práve let do Londýna bol príčinou určitej nepohody. Naša spoločnosť totiž z nejakých strategických dôvodov pristúpila k eliminácii niektorých pravidelných liniek a destinácia LHR, teda Londýn Heathrow do tejto skupiny, žial, patrí. Nechcem analyzovať dôvody či správnosť takéhoto rozhodnutia. Možno je to nevyhnutnosť, potreba akvizície hotovosti, domnievam sa. Skutočnosťou určite je, že LHR je prestížna destinácia. Množstvo spoločností by do LHR lietalo-keby mohlo. Čakacie doby na pridelenie slotu, teda povolenie jednej frekvencie do LHR sú veľmi dlhé...
          Dopravní piloti lety do LHR milujú. Každý z nich má na to svoj dôvod. Kto si let do LHR niekedy vyskúšal, ten mi túto skutočnosť jednoznačne potvrdí. Let má takmer vždy podobný priebeh. V okolí Frankfurtu pilot dostane povolenie pokračovať priamo na bod Costa. Klesá sa podľa štandardného profilu. FL250 na bod Logan, FL150 na Saber. Potom sa pokračuje na bod Lamborne (severovýchodne od letiska), kde sa občas pár minút vyčkáva v štandardnom obrazci a pomaly-hladinka po hladinke-sklesáva až do FL70. Nasleduje perfektné vektorovanie: Vacete Lamborne heading 270 degrees, speed 220 knots. Dnes bola na prílet v používaní dráha 27R. Nasledoval vektor do východného kurzu, typické esíčko s inštrukciami: speed 180 knots, heading 180 degrees for base leg. Niekoľko ďalších vektorov a nakoniec priblíženie ILS na rýchlosti 160 uzlov až na 4 míľu od bodu dotyku. Lietadlá sú na zostupovej osi zoradené s pozdĺžnymi rozostupmi 2,5 námornej míle. Na finále fúkal živý južný vietor. Poloha obrovského hangára na ľavo od prahu tejto dráhy spôsobuje nepríjemnú turbulenciu vo výškach pod 500 stôp.
Po pristátí opúšťame doľava, dostávame inštrukcie na rolovanie na parkovacie miesto. V noci býva taxovanie zjednodušené  pokynom: Follow the greens, prakticky to vyzerá tak že sa pred lietadlom rozsvecuje zelená stredová čiara, ktorá pilotov dovedie priamo až na parkovaciu pozíciu.
          Rokmi odskúšaný, optimalizovaný systém riadenia, ktorý je bezpečný, čitateľný, jednoducho dokonalý. Svedčí o tom i to, že sa veky takmer nemení. Odlety z LHR sú tiež výborne vymyslené, vždy podobné, napriek tomu zaujímavé a vzrušujúce. Obligátne stúpanie do 6000 stôp, v našom prípade smerom na Dover. Londýnski riadiaci sú skutoční profíci.
          Dnes, pod číslom letu CSA650, so strojom A320, registrovej značky OK-GEA, som mal svoj posledný pravidelný let do LHR. Pravdepodobne na veľmi dlhú dobu. Prvého novembra sa začína lietať podľa zimného letového poriadku, kde Londýn Heathrow miesto nemá. Naša spoločnosť zajtra lety do LHR definitívne končí...Napadá ma refrén inej piesne: Good times, bed times (Led Zeppelin).
 

Náhľad fotografií zo zložky London Heathrow